02. 12. 2019, 18:45 » Analýzy - Autor: Tomáš Zahorák

Hokej sa v poslednej dobe stáva stále viac a viac vyrovnaným športom. Dvojnásobne to platí pre najlepšiu ligu sveta, NHL. Bodové rozdiely medzi tímami sú čím ďalej tým menšie, čo spôsobuje väčšiu drámu a napätie v každom zápase. Veľkej väčšine fanúšikov sa takéto vypätie určite páči, no tímy sú neustále pod veľkým tlakom, keďže musia nonstop predvádzať stopercentné výkony. Platí to aj pre trénerov a videokoučov, ktorí stále vymýšľajú a vylepšujú herný systém ich mužstva, aby mohli v takto ťažkej lige pomýšľať na úspech. Musia pritom dbať aj na tie najmenšie detaily, ktoré im v konečnom dôsledku môžu priniesť vytúžené víťazstvá. Vzhľadom na spomínané malé rozdiely medzi tímami, tak skúmajú aj tie najmenšie medzery v hre svojich mužstiev.

My sa dnes na jeden z týchto detailov pozrieme trochu podrobnejšie. Nejde však o žiadne zložité štatistiky, či podobne komplikované analýzy. Preskúmame prechody do útočného pásma. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako nepodstatná časť hry, no v skutočnosti je to niečo, na čom sa zakladá úspech najlepších tímov súčasnosti. Analytik z NHL Network, Mike Kelly, sa spolu s ďalším analytikom, Davidom Vallettom, pozreli na túto stránku hry a niektoré ich zistenia sú naozaj veľmi zaujímavé.

Rôzne štúdie už v minulosti dokázali, že vedenie puku do útočného pásma (v angličtine sa takýto prechod nazýva „Carry-in“) prináša pre tímy viac gólových šancí než prechod nahodením puku do útočného pásma (v angličtine „Dump-in“). Ak sa nad tým trošku zamyslíme, zistíme, že je to celkom logické. Kelly a Vallett však prišli na to, že takmer všetky tímy v tejto sezóne preferujú prechod nahodením namiesto prechodu s pukom na svojich čepeliach. Pozreli sa preto hlbšie do rôznych dát a zistili, že tento nový trend nahadzovania spôsobil pokles neúmyselných odovzdaní puku v strednom pásme (tzv. Neutral Zone Turnovers), pri ktorých súper získa puk v strednom pásme a následne otáča hru na opačnú stranu klziska, pričom má puk pod svojou kontrolou. Tím, ktorý pôvodne prechádzal do útočného pásma, je tak nútený vrátiť sa naspäť a brániť súperov útok.

Vyplýva z toho fakt, že ak sa mužstvo pri prechode do útoku snaží až príliš kombinovať a držať puk na hokejkách namiesto jednoduchého nahodenia, skôr či neskôr pri tom urobia chybu, a súper má tak vydláždenú cestu až do ich obranného pásma. Neplatí to ale pri všetkých mužstvách. Tieto výnimky si však rozoberieme neskôr.

Ak sa aj pozrieme na konkrétne čísla, zistíme, že posun k nahadzovaniu nie je až tak signifikantný, no aj tak je zaujímavé sledovať, akým smerom sa uberala hra v priebehu posledných troch rokov.

null

null

Tu môžeme vidieť, ako postupom času začali tímy využívať na prechod do útoku častejšie nahodenia než kontrolované prechody s pukom na hokejkách. V tejto sezóne bolo až 53,5% prechodov do útoku prevedených nahodením, pričom počet turnoverov v strednom pásme klesol o 0,8%. Ako som už spomínal, nie sú to žiadne obrovské rozdiely. Ak by sme tieto percentá preniesli na reálne čísla, vyšlo by nám, že v priemere na jeden zápas uvidíme o tri nahodenia viac než v minulej sezóne a o tri prechody s pukom na hokejkách menej. Je však zaujímavé sledovať ako sa tímy radšej zbavujú puku než aby ho zbytočne stratili.

Mali by sme si však upresniť, čo presne znamená nahodenie. Možno by si niekto mohol myslieť, že hráč jednoducho pošle puk po mantineli a dúfa, že ho zachytí niekto z jeho spoluhráčov. Bavíme sa tu však o tzv. kontrolovaných nahodeniach, kedy hráč presne vie, kam puk posiela a komu ho posiela. Takto by sme vo veľmi stručnej forme vedeli opísať herný štýl tímu, ktorý v tejto sezóne dostal zatiaľ najmenej gólov (58), New York Islanders.

Pár slov o hernom systéme Ostrovanov povedal aj ich kouč a dvojnásobný držiteľ trofeje Jacka Adamsa pre najlepšieho trénera, Barry Trotz: „Všetko je to o riadení hry s pukom (tzv. puck managenemt). Funguje to tak, že jednoducho nahodíte puk na správne miesto, ak nemôžete prihrať alebo inak tvoriť hru. Takže máte nakoniec menšie čísla v držaní puku, no čelíte menej protiútokom, pričom si stále zachováte kontrolu nad hrou. Hovoríme si, že ak je možnosť prihrať, treba prihrať. Ak takáto možnosť nie je, nahodíme puk do miesta, z ktorého ho môžeme získať späť, alebo do miesta, kde oň môžeme aspoň zabojovať.“

Presne týmto smerom sa uberajú aj ostatné tímy. Začínajú viac selektovať medzi vstupom s pukom na hokejke a kontrolovaným nahodením, pričom viac myslia aj na to, ako puk dostanú naspäť. Minulú sezónu uprednostňovalo vstup do útočného pásma nahodením 16 tímov. Túto sezónu sa ich počet zvýšil na 22, pričom 25 tímov nahadzuje puk častejšie než v minulej sezóne.

Len málo tímov je v tomto smere lepších než práve Islanders. V percentuálnej úspešnosti nahodení, po ktorých sa im podarilo získať puk naspäť, boli minulú sezónu na štvrtom mieste, pričom túto sezónu sa dokázali posunúť ešte o dve priečky vyššie. Barrymu Trotzovi sa takýmto spôsobom podarilo urobiť z doslova defenzívnej katastrofy, ktorou Islanders pred jeho príchodom jednoznačne boli, jeden z najlepšie brániacich tímov v lige.

„Sú určite príležitosti, kedy môžete bez problémov prihrať a založiť akciu. Ak vidíte takúto príležitosť, snažíte sa vyťažiť z nej maximum,“ povedal útočník Islanders, Josh Bailey, „ale sú aj situácie, kedy to nechcete príliš siliť. Ak majú hráčov vzadu, musíte to urobiť s rozumom. Ak limitujete turnovery, limitujete aj ich možnosti, kedy vám môžu skočiť po krku. To sú veci, o ktorých sa v kabíne rozprávame.“

Ostrovania sú veľmi dobre vyváženým tímom. Aj na tejto grafike môžeme vidieť, že kontrolované nahodenia sú jedným z dominantných aspektov ich hry. Ak sa však pozrieme aj na úspešnosť plynulých prechodov do útočného pásma, môžeme vidieť, že aj v tomto smere patria k tým najlepším tímom v lige. Vyberanie toho správneho prechodu pre nich očividne nie je žiadny problém.

null

null

Zaujímavým tímom je aj St. Louis Blues. Tí boli minulú sezónu na jedenástom mieste v počte prechodov nahodením pri hre 5v5. 53% všetkých ich vstupov do útočného pásma tvorili práve kontrolované nahodenia. Taktiež mali najmenší počet turnoverov v strednom pásme zo všetkých tímov v lige. Ako sme teda mohli vidieť aj vo vyraďovacích bojoch, Bluesmeni dokázali eliminovať nebezpečné protiútoky súperov, pričom v útočnom pásme zbierali puky a vytvárali si gólové šance.

Najväčší posun k nahodeniam zaznamenali Letci z Philadephie. Flyers nahadzujú puky do útočného pásma až o 20% viac než tomu bolo v minulej sezóne. Okrem toho znížili počet turnoverov v strednom pásme o 14% a umožňujú súperom menej protiútokov a gólových príležitostí. So 73 inkasovanými gólmi sú šiestym najlepším mužstvom v lige, pričom v priemere nechajú súpera vystreliť iba 29,3-krát na svoju bránku, čo z nich v tomto smere robí štvrtý najlepší tím.

null

null

Druhou najväčšou zmenou, avšak úplne opačnou než Flyers, prešlo Chicago. Blackhawks pri prechode do útoku nahadzovali puk zo všetkých tímov najmenej, čo sa odzrkadlilo aj na počte turnoverov v strednom pásme (boli piatym najhorším tímom v minulej sezóne). Túto sezónu sa teda rozhodli, že budú puk častejšie nahadzovať, čo spôsobilo až 25%-ný nárast nahodení oproti minulému roku. Výsledky však aj napriek zmene v stratégii neprichádzali. Až do 9.novembra boli druhým najhorším tímom v počte strelených gólov a zo 16 odohraných zápasov nedokázali vyhrať až 11.

Od zápasu s Torontom, ktorý sa konal 10.novembra, sa však veci otočili k lepšiemu. Vrátili sa späť k taktike prechodu s pukom na hokejke, a ak si odmyslíme posledné dva nepodarené zápasy s Coloradom, ich bilancia by od tohto dátumu bola 5-2-1, pričom strelili rovnaký počet gólov ako za predchádzajúcich 16 zápasov. V týchto ôsmich zápasoch zaznamenali až 10%-ný pokles prechodov do útočného pásma pomocou nahodenia.

null

null

Môžeme tak vidieť, že nie všetkým tímom sedí ten istý štýl hry. Záleží aj od skladby mužstva a od toho, akých hráčov má tím v zostave. Keďže Hawks majú najmä menších a šikovných hráčov, je pre nich lepšie hrať kombinačne a s pukom na svojich hokejkách než aby oň mali bojovať za bránkou súpera. Podobne je na tom aj Colorado, iba s tým rozdielom, že lepšie zvládajú prechod do útoku, pričom negenerujú veľa strát pukov v strednom pásme.

Ako sa však pozerajú na taktiku kontrolovaného nahadzovania obrancovia? O svoje pocity sa neváhal podeliť obranca Blue Jackets, Zach Werenski: „Snažíme sa puk nahodiť, aby sme ho získali naspäť. V zápale momentu to niekedy len tak odhadzujete, no niekedy je to jediné, čo môžete v danej chvíli urobiť. Vo veľkej väčšine prípadov ho ale nahadzujeme preto, aby sme ho získali späť.“

Obranca New Yorku Rangers, Brady Skjei, sa k tejto téme tiež podelil o zopár svojich myšlienok: „Začína to tým, že sa pozriete, ako súper prehusťuje stredné pásmo, či už vo formácii 1-3-1 alebo 1-1-2. Ako obranca chcete prilákať na seba protihráča, pričom sa snažíte svojou prihrávkou nájsť voľného spoluhráča. Nemôžete však hrať príliš riskantne, pretože ako obranca ste poslednou líniou defenzívy svojho tímu.“

Ak sa na to pozrieme celoplošne, môžeme povedať, že väčšina tímov sa snaží riskovať čo najmenej, preto nahadzujú puky vo väčších počtoch než v minulej sezóne. Aby im však táto stratégia vychádzala, musia mať na svojich súpiskách hráčov, ktorí sú rýchli a aktívne forčekujú. Keďže Chicago a Colorado majú skôr technických hráčov, tento herný štýl im logicky nebude veľmi sedieť a to platí aj opačne. Ak by Islanders či Flyers zrazu začali hrať technickejším štýlom s nižším počtom nahodení, tiež by to pravdepodobne neskončilo veľmi dobre. Preto je dôležité, aby každý tím našiel ten správny balans, ktorý mu najviac vyhovuje. Vo všeobecnosti je však rozšírenejší prechod kontrolovanými nahadzovaniami. Je to tak najmä kvôli zníženiu rizika a počtu súperových šancí. Jednoducho je to jednoduchšie a rozumnejšie, a preto sa väčšina mužstiev prikláňa práve k takýmto prechodom namiesto zbytočného vymýšľania prihrávok, ktoré nakoniec skončia na súperových čepeliach.

Ak teda budete niekedy kritizovať svoj obľúbený tím za „zbytočné“ vyhadzovania pukov, vedzte, že je to všetko dopredu naplánované. Je to súčasť ich herného štýlu, ktorý síce nemusí na prvý pohľad pôsobiť veľmi pekne, no v konečnom dôsledku je to veľmi efektívny spôsob, ako eliminovať šance súpera, a vyhrávať tak množstvo zápasov.