Keď má človek v živote vysoké očakávania a tie sa nakoniec nenaplnia, je prirodzene sklamaný. Platí to rovnako vo svete športu. Nebol som minulý piatok jediný fanúšik hokejových New York Rangers, ktorý musel prehltnúť horkú pilulku vypadnutia v play off tesne pred bránami veľkého finále. A na svedomí to ešte k tomu mali odvekí rivali spoza Hudson River - New Jersey Devils. Naozaj srdcervúce. Viem, moja mama, a určite aj iní, by povedali, že preháňam. Ved je to len šport. Oddaný priaznivec chlapcov v modrých dresoch si však v priebehu sekundy po góle v predĺžení premietol celú sezónu a pocítil prázdnotu pri uvedomení si, že nastal jej predčasný koniec. Aká bola tá sekunda u mňa?

Mám ešte v živej pamäti druhý septembrový štvrtok minulého roku kedy som sa vybral na predsezónne stretnutie fanúšikov Rangers s dvoma najjagavejšími hviezdami brankárom Henrikom Lundqvistom a najlepšie plateným hráčom ligy Bradom Richardsom. Po besede nasledovala autogramiáda. Škoda, že mi zlyhal foťák, keď som stál bok po boku s Henrikom. Ale aspoň som mu stihol zaželať dobrý hokej v Bratislave proti Slovanu v príprave a všeobecný úspech v novej sezóne. Naozaj neklamem keď poviem, že som už vtedy mal silný ciťák, že to bude na Rangers pomery nezvyčajne dlhá a vzrušujúca sezóna. Čo som však netušil bolo, že tak ako na jej začiatku bol Henrik a Brad, tak budú aj na jej konci keď Henrik v predĺžení Round 3 Game 6 ležal na ľade netušiac, kde je puk, zatiaľ čo Brad sa ho snažil bezúspešne zastúpiť na bránkovej čiare.

O mesiac na to začala nová sezóna. Akoby to bolo včera čo som s rodinou kamaráta z New Jersey pozeral v netypicky horúcom októbrovom dni priamy prenos z chladného Štokholmu. No nie uňho doma, ale na neďalekej farme, kde sme boli oberať jablká.

Keďže Rangers otvárali sezónu v Európe a v Madison Square Garden po lete finišovali s rekonštrukčnými prácami , Rangers hrali prvý domáci zápas až koncom októbra. Ale bola to Opening Night a la Hollywood. Celebrity prichádzali do z podstatnej časti vynovenej MSG po koberci, ktorý však bol pochopiteľne modrý a nie červený.

Predvianočný december priniesol drámu doslova a dopísmena do poslednej sekundy v zápase našich u Kojotov vo Phoenixe. Vyhrali sme gólom jednu desatinu sekundy pred koncom riadneho hracieho času. Bolo zaujímavé sledovať reakcie oboch lavičiek po oznámení verdiktu platnosti gólu videorozhodcami z centrály v Toronte. Výbuch nefalšovanej radosti versus sklamanie z prehry v samom závere. Nikto vtedy ešte netušil, že hrali proti sebe týmy, ktoré o pár mesiacov prehrajú finále svojich geografických konferencií.

Na prelome rokov prišiel bonbónik v podobe zápasu pod holým nebom vo Philadelphii - Winter Classic - proti miestnym Flyers. Znova sa potvrdilo to, čo už bolo vtedy známe: Rangers v prebiehajúcej sezóne ukázali, že majú nepoddajného ducha, dokážu otácať zápasy, dokonca aj na klziskách ťažkých súperov. Štvordielny dokument televíznej stanice HBO o príprave oboch klubov smerom k veľkému zápasu obohatil videotéku nejedného fanúšika.

Keď už spomínam hráčov v oranžovom... Rangers na prelome zimy a jari porazili Letcov s Jaromírom Jágrom po šiesty krát v základnej časti a očakavánia smerom k play off pochopiteľne ešte viac vzrástli.

Ďalšia čerstvá spomienka: Sedím v aute na ceste z práce do posilovne (kde som si počas základnej časti vychutnal nejeden zápas bežiac na treadmille) a volám kámošovi z oberačky jabĺk v októbri pár minút pred naším prvým zápasom v play off proti Ottawe. V odkaze vyjadrujem vieru, že po vynikajúcej základnej časti chlapci v modrom zaberú ešte viac vo vyraďovacej časti a pripravia nám dlhú a vzrušujúcu hokejovú jar.

A veruže aj bola. Hokej sa pozeral aj koncom mesiaca lásky a o vzrušenie sa postarali nielen dve Game 7, ale aj všetky tri tesné série, ktoré Rangers postupne odohrali proti hokejovo drzej Ottawe, Ovečkinovmu Washingtonu a napokon pekelníkom z Jersey. Vďaka spriaznenej duši v podobe agenta predaja lístkov pre skupiny sme si ja a moji hokejoví spolufandovia vychutnali dva play off zápasy priamo na mieste činu v Madison Square Garden. Hoci sa v oboch prípadoch prehralo identickým skóre 2:3, na atmosféru, ktorá nám niekoľko krát v priebehu večerov priniesla nefalšované zimomriavky, tak skoro nezabudneme.

Rovnako aj na gól v predĺžení Game 6 proti Devils, ktorý bohužiaľ priniesol predčasný a definitívny koniec sezóne plnej veľkých momentov, ktoré pretrvajú v spomienkach všetkých verných fanúšikov najbohatšieho klubu severoamerickej NHL. Bolesť a prázdnotu z nenaplnenia realistických očakávaní, ktoré cítili hráči ešte aj predvčerom počas rozlúčkového stretnutia s novinármi pred odchodom na dovolenky, stále cítim aj ja. No zároveň sa pomaly ale isto do popredia prediera aj pocit nádeje do budúcej sezóny. Ak ostane jadro týmu pokope, a s ním aj bojovnosť a ochota tvrdo pracovať - niečo čo ešte aj v nedávnej minulosti bolo v prípade NY Rangers vzácne - niet sa čoho báť. Práve naopak.
Hoci mám leto veľmi rád, neviem sa už dočkať jeho konca. Začiatok novej sezóny so sebou totižto prinesie možnosť nazbierať nové zážitky, ktoré si budem môcť neskôr opäť raz premietnuť v sekunde až na to príde vhodný čas (najlepšie až v júni po výhre Stanley Cupu).

Vďaka za všetky nezabudnutelné momenty sezóny, chlapci s písmenami RANGERS na hrudi. Bola to vskutku spanilá jazda!